- s týmto označením sa budete stretávať na mojich CD a rád by som na tomto mieste trochu osvetlil , čo sa týmto bude rozumieť.Začal by som tým,že spojenie týchto dvoch slov je tak zrejmé, že nie je potrebné ich osobitne rozvádzať.Stačí  snáď povedať iba toľko,že sa jedná o kombináciu folkovej pesničkovej tvorby s počítačovou technikou .Tak toto by mal byť folk? Rád by som v nasledujúcich riadkoch predostrel zopár myšlienok a úvah v snahe ozrejmiť pojem CompuFolk ako ho chápem ja.

 

Kapitola 1. Folkový pesničkár                                                

Najčastejšou  "charakteristikou" folkového pesničkára je - textár,hudobník(bežne gitarista) a interpret v jednej osobe spravidla amatér (nie je to jeho hlavný zdroj príjmov,ak vôbec to zdroj príjmov je),ktorý svojou tvorbou chce svojmu okoliu formou pesničiek odovzdať posolstvo ( citové ,kritické ,satirické ,buditeľské ,alebo len prinieť dobrú náladu a pohodu )Takýto "folker"  tak trochu hanblivo prezentuje svoje pesničky, najskôr v malom okruhu svojich známych pri najrôznejších príležitostiach a postupne sa osmeluje za podpory svojich fanúšikov na väčšie a väčšie pódiá a získava si viac a viac priaznivcov, až sa stáva legendou - pesničkárom,ktorý sa už do povedamia svojej generácie zapísal podstatnejšou mierou.Prípadne oslovuje aj nasledujúcu generáciu.Takýchto pesničkárov je ozaj málo.Väčšinou si  pesničkár vytvorí okolo seba akýsi klub priaznivcov (skalných,menej skalných ,občasných a sporadických).Ako každý tvorivý človek,tak aj pesničkár potrebuje túto živnú pôdu pre napredovanie,pre podporu, povzbudenie a prípadne i akési spoločenské ocenenie.Bez týchto atribútov spoločensko-kultúrnej väzby sa žiadny autor,či interpret nezaobíde.Pokiaľ chýba spätná väzba,pomaly stráca nadšenie,motiváciu, odhodlanie a odvahu niečo spraviť v tejto oblasti. Ergo - je prvoradou podmienkou akejkoľvek tvorivej činnosti byť akceptovaný, prijímaný,mať isté zázemie priaznivcov.Poviete si možno,že takto je to jasné,ale čo keď okolie reaguje negatívne na pesničkára?V tom prípade sú dve cesty - zmeniť tvorbu,alebo zmeniť publikum.

Zmeniť publikum je snáď jednoduchšia varianta riešenia.Vyžaduje aktivitu v oblasti ponuky produktu.Tak ako v obchode všeobecne platia pravidlá ponuky a dopytu,tak aj v kultúre sa predáva to,po čom je dopyt.V tomto prípade ale slovo "predáva" znamená skôr akceptuje,počúva ,pozitívne posudzuje a nie poskytuje za peniaze.Pokiaľ jedna skupina poslucháčov môže mať k tvorbe výhrady a neprijímať ju,iná skupina poslucháčov ju práve naopak môže prijímať a obľubovať o to viac.Skupiny poslucháčov sa môžu  líšiť vekom (častý úkaz) ,lokalitou (regiony,kraje ,štáty) a v neposlednej miere i spoločenským postavením .Medzi týmito skupinami existujú vždy malé množiny jedincov,ktorí akceptujú viacero druhov a štýlov hudby a pesničiek,ale jadro takejto skupiny je ortodoxné a zavrhuje všetko,čo nie je jemu milé.Takýmto spôsobom je možné nájsť poslucháčov a priaznivcov ,ktorých pozitívny vplyv posúva pesničkára ku tvorivej aktivite a snahe potešiť svojich poslucháčov tvorbou,ktorú ponúka a ktorú od neho prijímajú až očakávajú.Tak isto  funguje trh - firma vyrába tovar,o ktorý neprejavuje okolie záujem - bude hľadať trh niekde inde a môže mať úspech, často sa dokonca i výrobné kapacity zvyknú sťahovať za perspektívnym trhom.V tomto prípade je manažment presvedčený o kvalitách svojho produktu a bude hľadať preň uplatnenie, obľubu, konzumentov a pod.

Zmeniť tvorbu znamená z hľadiska  pesničkára riešiť nezáujem okolia o jeho produkt zmenou produktu.V tom prípade je vlastne autor ochotný zmeniť,prispôsobiť svoju tvorbu požiadavkám okolia.Môže to spraviť ak rozpozná,čo okolie obľubuje .Môže skúsiť oslovovať okolie tvorbou,ktorej akceptovanie už dané publikum potvrdilo.Tu ale je niekoľko úskalí.Po prvé : bude musieť počítať s tvrdším odporom z hľadiska skupiny,ktorá si už vytvorila istý okruh akceptovaných tvorcov a ťažké je ju presvedčiť,že aj on má svoje kvality,má čím zaujať,pobaviť,potešiť.Po druhé : budú mu "dýchať" na krk kolegovia,ktorí si už svoje miesto našli alebo hľadajú a teraz sa môžu obávať o priazeň tých svojich,po tretie: nebude taký presvedčivý ,ako keď tvorí podľa seba, nakoľko chce robiť niečo,čo nevychádza z jeho vnútra,netvorí tak ako to on cítí,ale ako to chce počuť poslucháč,Tu sa môže často,veľmi často stať,že vlastne na jednom mieste bude prezentovaná takmer rovnaká tvorba,bude chýbať pestrosť žánru  nie žánrová pestrosť( Keďže publikum prijíma napr. modrú, tak bude mať modrú , bledomodrú,tmavomodrú,modropásikavú,modrobodkovanú atď).Spievať a hrať to čo daná skupina "žerie" je to isté,čo spraví firma,keď zistí,že tovar,ktorý ponúka na trhu sa nepredáva,ale bol by záujem o iný tovar a preto začnú ponúkať niečo iné..Ale ten predáva na tomto trhu už veľa firiem a preto sa trh za krátku dobu nasýti a začne prejavovať záujem o niečo iné.Tak je potrebné znovu zmeniť výrobu,aby sme sa trafili do chuti zákazníkov.To isté hrozí aj na trhu pesničkárstva. Priazeň poslucháčov sa môže zmeniť na vlažný záujem , pokiaľ im niekoľko desiatok interpretov ponúka v podstate to isté. Nie hneď , ale postupne bude potrebné nájsť zase inú formu, aby záujem poslucháčov bol opäť prebudený.

Kapitola 2 . Formy prejavu

Pre folkových pesničkárov bolo a je životodarné komorné prostredie. Rozumiem tým prostredie malých pódií, malých  javísk, klubov a divadielok. Je to dané aj charakteristikou žánru. Pesničkár neočakáva búrlivé ovácie veľkých podujatí, kde tísícové davy opojené roztopašnou náladou a priznajme si často aj alkoholom, či inými povzbudzujúcimi a omamnými látkami bezo zmyslu vrieskajú a tak prakticky oberajú sami seba o zážitok na kultúrnejšej úrovni. Myslím, že skutočnému pesničkárovi ide o komunikáciu s poslucháčom, o naladenie sa na rovnakú frekvenciu, aby to čo ponúka bolo prijímané s rozumom i citom. Pesničkár by mal hrať vždy, keď je poslucháč. Isteže koncerty sú dôležité a pomáhajú vytvárať okolo pesničkára určitú povedzme auru, ale je dôležité, aby sa z pesničkára nestal umelec za hradbami, ktoré si postaví medzi seba a publikum. Bezprostrednosť vo vystupovaní je jedným zo základných rysov prejavu pesničkára. Príležitosť hrať a spievať sa ponúkne aj bez pódia, len tak v partii pri posedení či už v prírode alebo v uzavretých priestoroch. Zahrať na želanie pár pesničiek kamarátom na oslavách prípadne pri iných príležitostiach, posedieť s priateľmi, rozprávať sa s nimi, ale i počúvať ich. To sú drobnosti, ktoré rozhodne pomáhajú dotvárať osobnosť pesničkára. Na pódiu sa pesničkár má cítiť ako doma. Myslíte, že preháňam? Ja myslím, že nie. Ak sa rozhodne niekto prezentovať svoju tvorbu na koncerte a je to jedno, koľko ľudí je v hľadisku, malo by byť všetkým jasné, že tak robí s radosťou, nadšením a nie preto, aby sa strápnil. Samozrejme nie je to vždy také jednoduché. Každý človek má určité psychické bloky pred verejným vystúpením, trochu obavy o kvalitu svojej produkcie, obavy o záujem zo strany poslucháčov, obavy o reakcie, o celkový dojem, o výsledok. Hovoríme tomu - tréma. Jej stupeň je rôzny,  u začínajúcich pesničkárov je spravidla väčšia, postupom času sa zmenší, hovoríme opadne, ale je to individuálne. Poznám pesničkárov, ktorí sú na pódiách už dlhé desaťročia, ale tréma na každom vystúpení ich neopúšťa. Je to vlastne prirodzený jav, ktorý v konečnom dôsledku kontroluje naše podvedomie, reguluje stres, a tak nás vlastne chráni pred tým, z čoho máme obavy. Človek bez trémy sa rýchlo stane obeťou svojej "trúfalosti" , prílišného sebavedomia, prípadne nezdravého egocentrizmu. Buď stratí vážnosť , alebo obecenstvo.

Aj v pesničkárstve platí, že v jednote je sila. Často sa preto stáva, že sa vytvárajú zoskupenia pesničkárov. To má za následok, že pri koncerte si navzájom pomáhajú tvorbou, komunikáciou, ale každý z nich reprezentuje svoju tvorbu , svoje dielo a tak vystupuje sám za seba. Výhodou takýchto spontánnych kolektívov je, že pesničkári nie sú na seba viazaní produkciou, nevyžaduje si ich kolektívne vystúpenie žiadnu súhru, nakoľko najčastejšie sa pri prednese striedajú, prípadne si rozdelia čas koncertu medzi sebou. Ďalšou výhodou je, že na slušivý koncert v dĺžke 60 až 90 min. im postačí aj kratší repertoár. Z toho by som dedukoval, že je to výhodnejšie pre tých pesničkárov, ktorých repertoár sám o sebe by nepokryl čas bežný pre koncert. No a do tretice výhodou je, že nie sú nutné hodiny nácvikov  spoločných pesničiek. Ak sa predsa len podujme niekto podporiť hudobne svojho partnera, je to vec viac menej improvizácií. Ale to si môžu trúfnuť iba skúsení hudobníci, ktorí jednak zvládajú svoj nástroj a jednak poznajú produkciu svojho partnera. Je to príjemným osviežením a publikum to veľmi rado prijíma. Možno sa tým prenáša z pódia do hľadiska určitá súdržnosť, kolegialita, priateľstvo a vzájomná podpora. Stále som hovoril o spontánnych združeniach, ale čoraz viac sa objavujú dvojice, trojice i väčšie kolektívy pesničkárov a hudobníkov, ktorí berú svoje pôsobenie nie ako náhodné a neviazané, ale práve naopak, vytvárajú skupiny, ktoré sa navzájom dopĺňajú hudobne, vokálne, autorsky atď. Tieto zoskupenia sú náročnejšie na voľný čas jednotlivých členov. Produkcia je výsledkom spoločného účinkovania a to si vyžaduje mnoho hodím nácviku, súhry. Každý prináša do spoločného svoju zložku, či už svoj nástroj, či vokál , ale v každom  prípade sa jedná o kolektívne dielo, kde každý jedinec je interpretom i tvorcom. Konečná podoba pesničky je potom dielom kolektívu.Takéto telesá si už razia cestu na väčšie pódiá, väčšie podujatia a pomaly pozvoľna strácajú charakter folkového pesničkárstva a dávajú folku nový rozmer. Z jednohlasného a jednonástrojového zvuku sa prechádza k viachlasným vokálom a komplexnejšiemu zvukovému prejavu. Bežná gitara je minimálne zdvojnásobená, pričom si jednotlivé nástroje hrajú svoje party. Gitary môžu byť posilnené basovou linkou (akustická basa alebo elektrická basgitara), prípadne rytmika (buď bicia súprava alebo jej časti ( tamburíny, hrkalky, kongá ,bongá, tamtamy, bubienky, rytmické paličky a podobne), stále častejšie sa objavujú sláčikové nástroje (husle,violy,violončelá ), nie sú zriedkavosťou fúkacie nástroje (píšťaly,rôzne flauty,trubky najrozmanitejších druhov,fúkacie harnomiky) a tiež akordeóny. Možno som vynechal niečo, ale jednoducho nie je žiadne obmedzenie v tom, aké nástrojové obsadenie má mať folková kapela.To,že konkrétna skupina aké nástroje používa pri vystúpení je viac-menej dané schopnosťou hráčov a niekedy aj dostupnosťou nástrojov. A nie je zriedkavosťou, že si niektorý pesničkár, či folková kapelka prizve ako hosťa hudobníka, ktorý svojím nástrojom vdýchne produkcii novú náladu , farbu zvuku ,intonáciu prejavu.

Oproti iným hudobným žánrom, ktorých nástrojové obsadenie je už viac-menej vyšpecifikované a povedal by som definované (rock, džez, pop,techno,hip-hop,stredný prúd,komorné telesá,orchestre,dychová hudba,ľudová hudba atď) folková hudba je v tejto otázke stále otvorená, kombinácie nástrojov môžu byť až neuveriteľne pestré a netradičné a pritom zaujímavé, originálne a konzumovateľné. Nie je zlý zvuk folkovej kapely, ktorá hrá gitarami, basou, husľami, rytmikou a občas akordeónom.Všetko je vec vhodnej kompozície jednotlivých nástrojov do prejavu,do konečnej podoby pesničky. Tak sa dostávame k pojmu aranžovania jednotlivých nástrojov v pesničkách do podoby, ktorú chce hudobné teleso produkovať. A tu prichádza  najčastejšie na rad tá kolektívna tvorba, ktorú som spomínal. Party jednotlivých nástrojov sa musia vytvoriť tak, aby vhodne dopĺňali a vypĺňali hudobnú časť produkcie. Rozdelí sa hudobná línia na hlavnú a vedlajšie, sú nástroje, ktoré zaznejú iba  v niektorých pasážach pesničky a sú nástroje, ktoré znejú počas celej produkcie. O vhodnosti použitia nástrojov pri aranžovaní vzhľadom na charakter pesničky  napíšem pár postrehov trochu neskôr. Pomaly som sa dostal cez pesničkára ku folkovým formáciám a skúsil som načrtnúť niektoré stránky folkovej tvorby, od ktorých sa odvíja moja charakteristika CompuFolku. Skúsim  v nasledujúcich riadkoch vysvetliť, ako vnímam folkovú tvorbu vo svetle vývoja výpočtovej techniky.

Kapitola 3. Počítače a hudba.

Svet počítačov, svet jednotiek a nul ako to trefne nazval Miloš Janoušek sa rozvíja za posledné desaťročia asi najrýchlejšie zo všetkých odvetví v histórii ľudstva. Počítače dominuju hádam už vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Nebolo treba čakať dlho na prvé využitie výpočtovej techniky aj v oblasti záujmovej činnosti. možno prvé boli grafické produkty - počítačové hry , ktorých úroveň by dnes asi udivila generáciu detí, ktoré hrajú už od útleho veku virtuálne hry s grafikou na úrovni hraného filmu. Klasické fotoaparáty sa behom pár rokov stratili z pultov predajcov a sú nahradené digitálnymi aparátmi, ktorých parametre i z amatérov dokážu spraviť skvelých fotografov aspoň na rovine domácich fotografií a ich následného spracovania. Nedávno sa mi dostal do ruky fotoaparát z 80-tych rokov s ešte nevyvolaným ale do polovice vyfoteným kinofilmom. Zašiel som do fotolaborátória a zistili, že na daný film nemajú vývojku - čo je na ňom nafotené už asi ostane tajomstvom. Podobne rýchlo sa rozvíjajú aj videokamery. Nové technológie umožňujú čoraz širšej skupine ľudí vyrábať si videá, či už rodinné alebo aj umelecké pokusy bez vyšších nákladov. Dnes sú v ponuke nepreberné počty druhov videokamier, camkoderov a foťákov s možnosťou natáčať videá aj so zvukom. A roka v ruke s týmito fenoménmi ide aj audio technológia, ktorá spravila za krátky čas tiež obrovský skok vpred. Dnes by sme už asi ťažko hľadali nahrávacie štúdio, ktoré by nemalo digitalizované vstupy a spracovanie zvukových vstupov.

V deväťdesiatych rokoch so začal kopírovať nahrávky z SP ,LP a MG pások na kazetové pásky, lebo pomaly vytláčali z trhu staršíe nosiče audio nahrávok. Ani som nestihol dokončiť svoju záchranu nahrávok na vtedy moderné médium, keď prišla úplne nová technológia kompaktných diskov - CD a kazetové pásky sa stali prežitkom ako platne a MG-pásky. Vývoj osobných počítačov nabral také tempo, že ani jedna oblasť ľudskej zábavy nezostala bez nich. Vyrába sa obrovské množstvo hudby  všetkých možných žánrov (od vážnej hudby, cez populárne štýly po filmovú hudbu) a už nie je hádam žiaden, kde by nezasiahli PC a ich programové vybavenie. Diskotékoví jazci - DJ - už pracujú s úplne iným vybavením - mixáž skladieb sa vďaka výpočtovej technike a jej vývoju zkvalitnila, zjednodušila a nabrala úplne iné rozmery. Pevné disky zväčšijú zo dňa na deň svoju už aj tak obrovskú kapacitu a to znamená, že sa na malom mieste vojde neskutočné množstvo hudobnej produkcie.

Virtuálny svet internetu priniesol ďalšie urýchlenie rozvoja sveta všetkej zábavy a teda i hudobnej zábavy. Množstvo hudobnej produkcie sa šíri virtuálnym priestorom, ktorý podobne ako Vesmír nemá koniec ani obmedzenia. Každým dňom sa zväčšujú priestory, zväčšujú rýchlosti prenosu a počítače sú čoraz dostupnejšie pre široké masy. Mládež sa ich chytá a bez náznaku smútku počúva, sťahuje a upravuje všetku hudbu , čo sa len dá nájsť na svete. Padli hranice, zmizli prekážky celá budúcnosť audio sveta je otvorená pre miliardy poslucháčov po celej zemeguli. Toto je stav, ktorý sa neustále rozpína presne ako Vesmír.Pamätám si, keš som si kúpil prvý počítač nebudem spomínať PMD-čka, ale prvý PC, ktorý mal HDD 800MB  operačný systém Windows 3.11 . Zvladol jednoduché úkony , ale mňa zaujal najmä audio prehrávač. Zvuková karta dokonca umožňovala zaznamenať zvuk cez mikrofón priamo do PC a potom následne vypáliť nahrávku na CD - vtedy ešte nie veľmi rozšírený nosič zvuku. CD- mechaniky nabrali razantný nástup a táto technológia archivovania zvuku sa rýchlo stala dominantnou na trhu. Aj dnes sú ešte CD masmédiom v obchodoch, ale myslím , že už sú na ústupe. Vytláča ich iná technológia archivovania - USB-kľúče - keď si uvedomím, že 1994 som na prvom počítači mal HDD 800 MB a dnes môžem mať na USB kľuči 256 GB a určite nie je koniec vývoju, potom sa mi zdá, že vývoj letectva - prezentovaný ako najrýchlejší v 20.storočí bude asi smiešne zanedbatelný v porovnaní vývoja počítačovej techniky v 21. storočí.

Toto všetko som tu spomenul len z jedného jediného dôvodu. Aby som položil otázku : Má zmysel sa zaoberať s možnosťami využitia počítačov v spojení s klasickými hudobnými žánrami? A tie klasické myslím tie žánre, ktoré sa prezentovali a prezentujú zabehnutým spôsobom živej hudby , živého spevu a vystúpenia na folkovej  hudobnej scéne? Tu sa vraciam k téme a verím, že som pomohol nahliadnuť a pochopiť, že ani folková tvorba - ktorá vychádza z ľudu, sa nevyhne aspoň čiastočnej symbióze s výpočtovou technikou.Najskôr to je možno kontrolné nahrávanie pesničiek, nahrávanie si motívov, nápevov, ktorých využitie sa hodí neskôr, dotváranie kompozície, neskôr to môže byť aj zlúčená prezentácia živej hry , spevu s doprovodom virtuálnych hudobných nástrojov. A k tejto činnosti smerujú aj softwareové produkty výrobcov a programátorov zameraných na spracovanie a úpravu hudby v PC. Čím ďalej tým viac a dokonalejších programov sa ponúka na trhu k spracovaniu a úprave hudby. Už to nie sú len väčšie či menšie hudobné štúdiá, ktoré dokážu zaznamenať a spracovať hudbu. Táto činnosť je čoraz viac dostupná širokej verejnosti - ľudu. Je obrovské množstvo hudobníkov amatérov,poloprofesionálov i profesionálov, ktorí tvoria a prezentujú svoju tvorbu pomocou PC. Všetky žánre majú svoju digitálnu sestru, ktorá umožňuje vytvárať čoraz kvalitnejšie nahrávky za čoraz menej peňazí a to znamená, že sa i táto činnosť dostáva do domov , bytov a mnoho ľudí rôzneho veku sa môže na pomerne slušnej úrovni venovať tvorba a prezentácii svojich hudobných výtvorov. Neustále sa rozširujúci internet len podporuje a motivuje mnoho miliónov amatérskych hudobníkov, skladateľov, textárov a spevákov v tvorbe a prezentácii nesmierneho množstva produkcie. A v kontexte týchto faktov je otázka ľudovosti tvorby hudobnej produkcie pomocou PC podľa mňa zodpovedaná. Otázkou ostáva, ako zadefinovať folkovú tvorbu , ako hudobný žáner v 21. storočí, v storočí digitalizácie, virtuálnych svetov a sietí a počítačového boomu. A tu sa mi črtá myšlienka, že okrem klasického folku už existuje a bude existovať aj folková tvorba prepojená s výpočtovou technikou, ktorá si razí a bude raziť cestu k poslucháčom a bude im ponúkať nové možnosti tvorby a prezentácie výsledkov svojej činnosti a môže prinášať radosť a pohodu do domovov i na koncertné pódiá. Bude viac než rovnocenným žánrom všetkým ostatným, ktoré tak isto nemôžu prehliadať, že je tu nový a zásadný fenomén - PC a internet. Pomenoval som žáner folkovej tvorby v spojení s počitačom - COMPUFOLK - počítačový folk. A jeho základné charakteristické črty vychádzajú z definície klasického folku a z možností audioprogramov.

Kapitola 4.Compufolk ako hudobný žáner.

pokračovanie  nabudúce